Recenze: Alesana - Confessions

Recenze: Alesana - Confessions


8.5.2015  |  737

Délka: 00:56:53
Žánr: post-hardcore/sweetcore
Odkaz: https://facebook.com/alesana
Doporučené skladby: Fatal Optimist, The Puppeteer, Comedy of Errors

Táto parta musí byť známa každému, kto si prešiel nejakým tým emo obdobím. Ich tvorbu by som rozdelil na dve časti. Prvá - EP Try This With Your Eyes Closed (2005) a albumy On Frail Wings of Vanity and Wax (2006), Where Myth Fades to Legend (2008) - kde ich hudba bola mladá, dravá a inšpiráciu na texty čerpali v gréckej a rímskej mytológii,  či v rozprávkach bratov Grimmovcov. Druhá - Trilogy of Annabel (The Emptiness (2010), A Place Where the Sun Is Silent (2011), Fatima Rusalka (singel - 2013), Confessions (2015)) - v 2010 vyšiel The Emptiness, na ktorom nám Alesana predstavila svoj príbeh. Každá pieseň naväzovala na predošlu. O rok vyšiel APWTSIS, ktorý nebol zlý, no zatial najslabší album od tejto kapely. No a konečne sa trilógia po 4 rokoch čakania uzaviera práve albumom Confessions, ktorý si teraz predstavíme.

Ako prvá je na albume pieseň It was a Dark and Stormy Night. Po krátkom intru a úvodnej vete "Have you ever actually seen yourself without a mirror?", ktorá je akousi hlavnou myšlienkou albumu, sa do vás okamžite pustia našliapané screamy a nechýba melodický refrén, ktorý nájdeme takmer v každej piesni na albume. Nasledujúca The Acolyte sa nesie v rýchlom (až v punkovom) tempe a v podstate nič nepokazí. Nasleduje singel Comedy of Errors, na ktorý chalani chystajú videoklip. Pieseň začína pomalým tempom za doprovodu elektronického podmazu a Shawnovho spevu. Hneď na to, sa do vás pustia screamy, ktoré majú na starosti screamer Dennis Lee a basák Shane Crump. Celkovo by sa song dal zhrnúť ako zmes ukričaných častí s pomalými a jemnými. Plusom je podarený breakdown, ktorý kapela začala viac využívať od posledného EP The Decade.  V závere sa v doprovode klavíra pridá k Shawnovi jeho sestra Melissa, ktorá obstaráva ženské vokály na všetkých albumoch Alesany. The Goddess sa opäť nesie v znamení striedania pomalých (až šeptaných) častí s ukričanými. Refrén začína krásnou vetou "I never wanna leave, because you feel like ecstasy" a prvý krát na albume dostáva priestor aj hovorené slovo, ktoré nás doprevádza celou trilógiou. Ďalšou skladbou je prvý singel Oh, How the Mighty Have Fallen, ktorý otvára gitara so spevom, po ktorom sa to už pekne rozbehne. Textom "Excuse me, are you a maniac? I am and I’m okay with that." sa dostaneme k ďalšiemu vydarenému refrénu a celkovo tu nemám čo vytknúť.  Po predošlých kľudných začiatkoch prichádza pieseň The Puppeteer, ktorá sa do vás pustí hned od začiatku. Alesana sa tu predvedie vo svojej najbrutálnejše podobe a to v podobe breakdownu, v ktorom sa k screamujúcej dvojici Dennis a Shane, pridá so svojím ukričaným screamom aj spevák Shawn Milke. Všetko vyvrcholí v brutálnom závere, z ktorého sa vám postavia všetky chlpy na tele. Jemnejšiu časť songu tvorí sólo pasáž Melissy. Poradové číslo 7 má moja obľúbená, a snáď najjemnejšia skladba na albume, Fatal Optimist. Začiatok je silno romantický za doprovodu gitary a plynule sa pridajú aj bicie. Text "I fear the emptiness will swallow me whole, this is my confession." je proste geniálny a pri nasledujúcom refréne mám stále chuť spolu so Shawnom zvolať "I am no hero, I can't save the wordl!". Hovoreného slova sa tu ujme Melissa a záver jej monológu "Am I Fatima? Am I Rusalka? Or am I just me, sweet, innocent Annabel?" musí zamraziť každého fanúšika tohto príbehu. Cez pieseň The Martyr sa dostaneme k Paradox-u, ktorej úvodná veta "Dearest love, I hope this finds you well" nám evokuje skladbu The Last Three Letters z rannej tvorby tejto kapely, ktorá začína slovami "Dearest love, I hope this message finds you well". Pieseň uzatvára znova mrazivý príhovor Annabel v podaní Melissy:
"The night that I died I had become Rusalka.
I was no longer me.
I was no longer Annabel.
The beautiful evil coursed through my veins
and I saw so clearly what needed to be done.
As you lay, fast asleep,
I penned her farewell and kissed your cheek.
The knife felt so light in my hand, so heavy in my stomach.
There is something about this room…"

V songu Through the Eyes of Uriel, sa do toho znova oprie trojica Dennis, Shane, Shawn a Shawn si trošku zarecituje riekanku (hehe).
Catharsis. Slová "This is the final act. Please, take your seats, this is the moment that you’ve been waiting for. This is gonna be a wild ride!" nám dávajú jasne na javo, že je tu posledný song albumu a s ním aj záver trilógie o Annabel.  Záver, na ktorý všetci čakali neuveritelných 5 rokov. Je fakt epický, aj keď na záver z The Emptiness to nemá. Celý album nemôže končiť inak, než otázkou "Have you ever actually seen yourself without a mirror?", ktorá je vážne desivá, ak poznáte celý príbeh a trochu sa zamyslíte.

Keď to zhrniem, tak Confessions určite patrí medzi to najlepšie, čo táto parta vytvorila. Tento rok sa ešte môžte tešiť na klip ku Comedy of Errors a na prvý živák z koncertu. Isté je, že týmto albumom končí jedno skvelé obdobie tejto kapely.
Na začiatku som v rozpise albumov nespomenul EP The Decade z minulého roka, ktorým Alesana oslávila 10. výročie kapely. A to preto, že by som ho zaradil už do tretej časti ich tvorby. Sám Shawn sa už vyjadril, že by po Confessions chceli nahrávať sériu épéčok, ktoré by mali byť nejak prepojené.


Autor: Marek Novotka

Komentáře


„Snažme se žít tak, aby naší smrti litoval i majitel pohřební služby.“ Mark Twain